Postupy a metódy overenia chýb okien vedúcim až k poruchám stavieb sú rovnaké ako pri iných stavebných výrobkoch a dielach. Overuje sa projekt, realizácia, kvalita použitých materiálov a spôsob používania.
Základy kvalitnej prevádzky
Ing. Pavol Panáček, PhD.
Lignotesting, a. s.
Vstupom do EÚ sme sa zaviazali dodržiavať smernicu Rady Európskeho spoločenstva pre výrobky a objekty v stavebníctve O prispôsobení právnych a správnych predpisov členských štátov vo veci stavebných výrobkov (smernica č. 89/106/EHS z 21. 12. 1988, pozmenená smernicou 93/68/EHS z 22. 7. 1993 a smernicou 95/467/EHS z 24. 10. 1995). Na uvedenú smernicu, prevzatú do právnej sústavy ČR a SR, nadväzujú vydané harmonizované európske normy, vyhlásené Úradným vestníkom EK. Harmonizovaná norma na okná a vchodové dvere bez požiarnej odolnosti (EN 14351-1: 2006), pripravovaná na zavedenie do ČSN/STN, určuje tzv. mandátové vlastnosti, podľa ktorých sa stanovuje vhodnosť okna na použitie v stavbe. Zoznam týchto vlastností je obmedzený na: vodotesnosť, nebezpečné látky (emisia toxických plynov z materiálov a povrchových úprav pri bežnom používaní a pri požiari), odolnosť zaťaženiu vetrom, vzduchová nepriezvučnosť (keď sa vyžaduje), súčiniteľ prechodu tepla (keď sa vyžaduje) a (škárová) prievzdušnosť (keď sa vyžaduje). Samozrejme, s týmto „výberom“ vlastností nevystačíme pri projektovaní okna pre stavbu s definovaným umiestnením (orientácia k svetovým stranám, nadzemná výška atď.) a prevádzkovými podmienkami jednotlivých miestností (teplota, relatívna vlhkosť vzduchu).
Samotné zistenie vlastností, bez ich racionálneho využitia, nezabránia vzniku porúch pripísaným právom alebo neprávom oknám. Doposiaľ sme boli zvyknutí dimenzovať u okien len rozmery. Výrobcovia profilov alebo národné normy (napr. DIN 68 121: 1993 alebo STN 74 6101-1: 2005) poskytnú výrobcovi okien grafy, podľa ktorých vyrobené okno by malo mať očakávanú tuhosť a únosnosť. Dimenzovanie iných vlastností prakticky neexistuje. Od tohto roka začínajú platiť v oboch republikách zákony aplikujúce smernicu 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. Podľa prílohy smernice by sa pri hodnotení energetickej hospodárnosti budov mali zohľadniť poloha a orientácia budov, vrátane vonkajšej klímy, ovplyvňujúce prirodzené vetranie a tepelné zisky od slnečného žiarenia. Pre účely výpočtu by sa mali budovy primerane klasifikovať do kategórií, ako sú napr. rodinné domy rôznych typov, bytové domy, administratívne budovy, školské budovy, nemocnice, hotely a reštaurácie, športové zariadenia, budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby. Uplatnenie tejto smernice spolu s dôsledkami vyplývajúcimi z príslušných zákonov by mohli byť prvým podnetom na predchádzanie poruchám už pri projektovaní, najmä nových budov.
Analýza porúch a ich riešenie
1. Poruchy vznikajúce v procese projektovania
Okenné konštrukcie obvodového plášťa sa podieľajú 15 – 30 % na ploche stavebných konštrukcií. Tepelnoizolačné vlastnosti týchto konštrukcií sú 2 až 3 krát nižšie, ako tepelnoizolačné vlastnosti obvodového plášťa budovy. Výber vhodných okenných konštrukcií do stavby z pohľadu tepelnoizolačných vlastností, popri iných opatreniach, sú prioritnými úlohami z hľadiska budúcich prevádzkových nákladov na vykurovanie budovy. Už samotná orientácia budovy môže až 8 % ovplyvniť energetickú náročnosť budovy. Umiestnenie okien „bežných konštrukcií“ do novostavieb na náveternú severozápadnú (východnú) stranu budovy, niekedy aj na nárožie týchto svetových strán, napovedá o neznalosti o týchto vplyvov, odhliadnuc od možnosti vzniku ďalších porúch spojených s kvalitou zabudovania, ústiacich až k haváriám.
Okná a dvere (vrátane balkónových) sa z hľadiska tepelného odporu posudzujú podľa odporúčaných normových hodnôt a najvyšších prípustných hodnôt súčiniteľa prechodu tepla konštrukciou uvedených v ČSN 73 0540 –2 alebo STN 73 0540-2: 2002. Pri výbere okna a jeho zasklenia je nutné si uvedomiť, že nie všetky miestnosti bytu majú „normované“ podmienky podľa ČSN/STN. Pri výbere zasklenia a profilového systému by sa malo prihliadať ku koníčkom majiteľa – užívateľa bytu (napr. akvaristika) alebo záľubám užívateľky (napr. kvety). Podobne ako dimenzujeme únosnosť stavebnej konštrukcie, mali by sme dimenzovať aj podmienky klímy jednotlivých miestností bytu. EN 12207 klasifikujúca prievzdušnosť okien platná v ČR a SR zaviedla do sústav ČSN a STN namiesto dovtedy používaných limitných hodnôt vyjadrených súčiniteľom škárovej prievzdušnosti vyjadrenom v m3/(s.m.Pa2/3), kategórie prievzdušnosti označené číslami 1 až 4. Každej z týchto kategórii zodpovedá napr. v tzv. požiadavkovej STN 74 6180 „Okná. Požiadavky a skúšky“ použitie okna, od prízemných budov max. výšky 8 m nad terénom až po 100 m výšky zabudovania. Podobné členenie ako v STN sa zavádza aj v zahraničí. U nových plastových a drevených okien by bolo vhodné „zabudnúť“ na prirodzenú výmenu vzduchu (vetranie) škárami okien. Väčšina skúšaných okien v našej skúšobni je zaraďovaná do kategórie prievzdušnosti 4 podľa STN/ČSN EN 12207, ktorá je v SR vyhradená pre okná určené pre klimatizované priestory, tj. s minimálnou výmenou vzduchu škárami. O tejto skutočnosti by mal byť investor informovaný. Inak dochádza k vážnym poruchám, vedúcim až k strate hygienickej spôsobilosti užívať byt.
2. Poruchy vznikajúce v procese realizácie
Montážne práce sa v súčasnosti podpisujú pod väčšinu prípadov, ktoré obmedzujú životnosť okien. Napojenie okna prípadne zasklenej steny do stavebného otvoru budovy predstavuje slabé miesto nielen vzhľadom na zvýšené tepelné straty, ale aj na možné poškodenie kondenzovanou vodnou parou v dôsledku veľmi nízkych povrchových teplôt. Pomocou dôkladného preskúmania použitých materiálov, v simulácii osadenia v reálnej konštrukcii, ešte v etape technickej prípravy stavby je možné pri novostavbách ale aj obnovovaných stavbách rozpoznať slabé miesta tohto napojenia na vonkajšiu stenu. Z montážnych návodov okien by malo jednoznačne vyplývať miesto, ako bude umiestnené okno v obvodovom plášti budovy a ako bude zabezpečená vodotesnosť styku okno – obvodový plášť budovy. V ČR a SR doposiaľ platí bývalá spoločná ČSN 73 3130 „Stavební práce. Truhlářské práce stavební. Základní ustanovení z roku 1980“. Norma samozrejme nereaguje na posledné poznatky z oblasti tesniacej techniky. Bolo by žiaduce súčasnú mnohokrát vyskytujúcu sa „ľudovú tvorivosť“ pri zabudovaní a utesnení okna v obvodovom múre zameniť za regulovaný postup so zásadami, na ktoré sa bude možné odvolať v obchodných zmluvách. Dobrým príkladom by mohla byť revidovaná DIN 18355.
3. Poruchy vznikajúce vo výrobnom procese a výbere materiálov
Uplatnenie výpočtových metód pri stanovení súčiniteľa prechodu tepla z vlastností jednotlivých komponentov má viaceré úskalia. Okrem variability materiálu zohráva vážnu úlohu variabilita výrobných podmienok. V zahraničí sa uplatňujú rôzne „prirážky“ k súčiniteľom prechodu tepla komponentov (napríklad u izolačného skla), zavedením ktorých je snaha priblížiť sa čo najviac k experimentálnym výsledkom merania na celej konštrukcii okna alebo dverí. Dá sa predpokladať, že tieto „prirážky“ sú závislé od toho – ktorého výrobcu. Preto v prípade sporu alebo nedostatku podkladových údajov je referenčnou metódou meranie podľa STN/ČSN EN ISO 12567-1: 2001 na celej konštrukcii okna alebo dverí.
V ČR a SR máme desiatky malých a väčších výrobní ID s rôznou úrovňou technológie ale aj kvality výroby. Osobitne pri ID plnených inertnými plynmi a použití pokovených skiel môžu byť tieto rozdiely ešte výraznejšie. Nedostatočné naplnenie ID plynom sa prejaví významným zhoršením súčiniteľa prechodu tepla. Podobne nepriaznivo sa môže prejaviť nízka technologická úroveň odstraňovania pokovenia pri spájaní skiel. Úroveň tejto technológie sa iste podpisuje pod rozdiely zisťované pri meraní okien rovnakého profilového systému s ID rôznych výrobcov. Inými príčinami vzniku porúch sú chyby majúce pôvod už pri výbere materiálu. Porušovanie záväzných technologických postupov, nedostatočne technologicky zvládnuté operácie okovania, pri drevených oknách aj povrchová úprava sa podpisujú najčastejšie pod reklamované chyby okien. Pozornosť je nutné venovať pri oknách z plastových profilov aj umiestneniu do rôznych klimatických podmienok použitia. Podľa národnej informačnej prílohy STN EN 12608: 2005, väčšina územia SR spadá do drsného prostredia z hľadiska výskytu teplôt v najteplejšom mesiaci roka. Potreba tohto triedenia súvisí s rozťažnosťou profilov okien po zabudovaní.
4. Poruchy vznikajúce pri používaní
Najčastejšou príčinou vzniku poruchy okna počas jeho používania je okrem prv uvedených nedostatkov majúcich pôvod v nedocenení následkov zanedbania etapy prípravy stavby použitie výrobku v zmenených podmienkach ako boli projektované. Okno, tak ako každý iný produkt ľudskej práce si počas používania vyžaduje údržbu. Dôležité je sledovanie vplyvov prostredia na zmenu „chovania“ výrobku počas deklarovanej životnosti. Nevyhnutný je návod na použitie a „Checklist“ s riešením vzniknutých situácií. Pre tých náročnejších, aj možnosť zmluvných preventívnych prehliadok a údržby.
Podstatné znaky kvality
V súčasnosti sa na trhu ponúka množstvo rovnakých okien a dverí. Osobitne výrobcovia okien sa predbiehajú v deklarovaní čo najnižšieho súčiniteľa prechodu tepla majúceho svoj vplyv na tepelnú pohodu v byte. V tejto „súťaži“ sa často zabúda na podstatné znaky kvality: vhodnosť a životnosť. Zákazník sa často pri výbere okien riadi len optickým hodnotením. Pretože sa konštrukcie podobajú, investora vedie k rozhodnutiu o kúpe najnižšia cena. Splnenie technických požiadaviek výrobku uvedených v technických špecifikáciách je len minimálnou požiadavkou uvedenia výrobku na trh a nie je často zárukou spoľahlivej funkcie v hotovom stavebnom diele. Pri otvorových výplniach sa môžu vyskytnúť problémy, ktoré možno pripísať:
a) Prílišnému namáhaniu materiálu a konštrukcie, s ktorým sa neuvažovalo pri návrhu výrobku a výbere materiálu alebo povrchovej úpravy. Nápravou by mohla byť deklarácia regiónu použitia výrobku, typu budovy a zatriedenia výrobku pri počiatočných skúškach v sprievodných dokladoch výrobku.
b) Podceneniu nepriaznivých vplyvov a chýb vo výrobe. Nápravou by mohlo byť rozširovanie zavádzania systémov kvality podľa ČSN/ STN EN ISO 9001.
c) Chybám pri manipulácii s hotovým výrobkom a montáži. Nápravou by mohlo byť zakotvenie normatívnych postupov do zmluvných vzťahov.
Riešením môže byť aj stavovský dohľad nad kvalitou výroby a montáže, známy napr. v Nemecku: značkou RAL a v Rakúsku: Austria - Gütezeichnung. V SR je možné tento „pokus“ sledovať na internetovej stránke: http://www.slovokno.sk
Nový komentář